Stephen King – Doktor Spánok
Nedávno som sa istého pána v kníhkupectve spýtal, či má rád Stephena Kinga. Už si nespomínam, ktorú kingovku si to v rukách listoval, no na chvíľu odlepil od knihy zrak a potom mi odvetil: „Mal som, kým nezačal vymýšľať."
Chvíľu som nad tým uvažoval. Pri takom množstve napísaných kníh sa môže (alebo skôr musí?) zákonite autorovi stať, že už nemá nápady a jeho „múza" si dala na istý čas pohov, no nie? Ale je to naozaj aj prípad Stephena Kinga?
Nasledujúce riadky sa to pokúsia vyvrátiť.
(Malý) Veľký Danny
Keď som sa konečne pustil do čítania tejto 600-stranovej bichle, akou Doktor Spánok (alebo „takmer" všetky Kingove knihy) bol, s istotou som si povedal, že mi autor naservíruje skvelý príbeh. Tento bolvšak od Žiarenia odlišný a to som aj s určitosťou predpokladal.Zatiaľ čo v Žiarení dej pomaly a súvisle plynul, prenechávajúc priestor na plnohodnotné vykreslenie všetkých charakterov, tu som mal pocit, akoby sa King rozhodol pre trend dnešnej doby ‒skúsiť písať pomocou akýchsi fragmentov. Aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie – príbeh bol napísaný formou kratších a dlhších kapitol, pričom sa tu striedali rôzne dejové línie a tak mal čitateľ možnosť nahliadnuť do životaviacerých postáv.
Ale vráťme sa k malému Dannymu. Ten už malý vonkoncom nie je a z veľkej väčšiny sa podal najmä na otca. Veď ako sa vraví ‒ aký otec, taký syn. Čitateľ má možnosť dočítať sa v prvej knihe, že Danny odmalička žiari . Dokáže čítať myšlienky, vidí duchov a má sčasti jasnovidecké schopnosti. Lenže teraz z Dannyho vyrástol zrelý muž Dan, ktorý sa oddal alkoholu. Nebolo by na tom nič zlé, keby ho nemátali nočné mory a prízraky minulosti, ktoré si stále pýtajú svoju daň. Predsa len, na niektoré zážitky sa len tak nezabúda. Dan neskôr zisťuje, že alkohol žiarenie dokonca utlmuje – to je jeden z dôvodov, prečo si neodpustí nejeden pohárik. Čoskoro na to náš Dan zakotví v dome Helen Rivingtonovej – v starom hospici, kde ľudia dožívajú svoje posledné chvíle. Tam im má pomôcť v prechode na druhú stranu.
Pán doktor, necítim sa dobre
Dana v hospici prezývajú Doktor Spánok. Ako som už vyššie spomenul, jeho úlohou je zmierniť trápenie zomierajúcich ľudí. Navyše v tom nie je sám, pretože má šikovného pomocníka – kocúra. Niekde som čítal, že Kinga inšpiroval naozajstný kocúr menom Oscar. Ten vždy vedel, koho čas v danej chvíli nastal. Predsa len, zvieratá majú „šiesty" zmysel a my snáď ani nikdy nepochopíme, ako to robia. Dan týmto ľuďom pomáha, aby bol prechod bezbolestný. Keď človek umiera, vypúšťa pritom zo seba akúsi „paru". King v tomto prípade možno odkazuje na ľudskú dušu.
Abra a Pravý uzol
Ako to už je u Kinga zvykom, čitateľovi nedá vydýchnuť a vy sa zrazu pristihnete pri tom, ako horlivo obracate stránky. Autor tu rozohráva príbehy troch postáv: prvou je Dan (o ktorom sme si už čo-to povedali), druhou Abra a nakoniec nahliadneme do života Pravého uzla.
Abra je výnimočné dievča. Narodilo sa v rodine s talianskymi koreňmi a s placentou na tvári, čo podľa povier znamená, že je takýto človek obdarený jasnovideckými schopnosťami. Abra je jednou z tých, ktorí podobne ako Dan, žiaria. Svoju silu a výnimočnosť odhaľuje postupne s pribúdajúcim vekom. A čo by to bol za príbeh, keby po takomto „superdievčati" niekto nebažil?
Tu sa dostávame k Pravému uzlu. Pravý uzol je skupina ľudí, ktorí sa živia „parou". Prenasledujú mladé decká, ktoré žiaria a potom z nich nemilosrdne všetko vysajú. Para je pre nich akýmsi poháňadlom a elixírom života, ktorý je medzičasom čoraz ťažšie získať. Pravému uzluvelí krvilačná klobučníčka Rose,ktorá urobí všetko pre to, aby členovia zostali nažive. Lenže keď ich pri čine, pri ktorom príde o život mladý chlapec nechtiac prichytí Abra (ktorá dokáže druhým nahliadnuť do mysle), veci sa začnú komplikovať.
Ten, kto číta Kingove knihy vie, že autor je na knižnom trhu už veľmi dlho. Jeho tvorba je rozsiahla a ja sa neustále čudujem, odkiaľ čerpá nápady. Doktor Spánok sa mi páčil oveľa viac ako Žiarenie. Dej plynul rýchlejšie, román mal svižnejšie tempo a nesmierne som si obľúbil postavy (najmä Abru, do tej som sa asi zamiloval). King je vo svojom žánri majster, to musíte uznať. Dovolím si tvrdiť, že Doktor Spánok neobsahoval veľa hororových prvkov, skôr by som ho radil medzi thrillery. Jedna akcia rýchlo striedala druhú, človek si pri čítaní ani nevydýchol. A ja som neustále čakal na to, čo mi to ten Stephen ešte pripraví.
Ako som spomenul, formálna stránka románu bola o čosi rozdielna, ale to by ste mali vnímať ako veľké plus, pretože sa cez tých šesťsto strán rýchlejšie prehryziete. Striedali sa tu rôzne uhly pohľadu či už v tretej alebo prvej osobe a čítanie sa tak stalo zaujímavejším. Keď už ste mali pocit, že o postave viete niečo viac, autor zdvihol varovný palec na znak toho, že má v rukáve ďalše tromfy. To som už potom iba čakal, čo ďalšie na mňa vybalí. Doktor Spánok je jeden z tých románov, ktoré vám spríjemnia voľné chvíle a budete si ich chcieť prečítať znova.
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: IKAR
Rok vydania: 2014
Počet strán: 640
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Andrea Coddington – Jozef Bednárik 13. júl 2015
- Tamara Heribanová – Malá doba ľadová 30. dec 2014
- Lauren Kateová - Slza 07. nov 2014
- Stephen King – Žiarenie 22. júl 2014